Pred začiatkom jarnej časti súťaže sa nám podarilo doplniť trénerský team o nového člena na poste hlavného trénera. Stal sa ním bývalý výborný prvoligový hráč Radoslav Kunzo. Nový tréner, ktorý má nesporné kvality, obrovské ,hlavne hráčske skúsenosti z najvyšších domácich súťaží bude pre náš klub určite veľkým prínosom a preto sme nesmierne radi a je nám cťou ho privítať v našom klube.
Rado je rodák z Levoče, odohral v slovenskej lige za kluby Dukla Banská Bystrica, Lokomotíva Košice, Matador Púchov a Inter Bratislava 256 ligových zápasov, v ktorých zaznamenal 18 gólov.
Na záver svojej profesionálnej hráčskej kariéry odišiel do zahraničia, do klubu KSV Kapfemberg, s ktorým sa mu podarilo postúpiť do najvyššej rakúskej súťaže.
Po skončení svojej profesionálnej kariéry pôsobil vo viacerých kluboch nižších slovenských súťaží (ŠK SFM Senec, PŠC Pezinok, LP Domino, FK Vajnory a naposledy OŠK Slovenský Grob), až prešiel postupne na trénerskú pozíciu, na ktorej sa pokúša predávať svoje dlhoročné skúsenosti mladšej nastupujúcej generácii.
Pán tréner, ešte predtým ako sa pustíme do otázok ohľadom trénovania nášho A-čka, veľmi radi by sme Vás privítali v našom klube a zaželali Vám veľa príjemných a úspešných chvíľ strávených v našom kolektíve.
Ďakujem za privítanie v novom klube, teším sa na spoluprácu s novými chlapcami a dúfam, že sa nám spolu podarí hrať atraktívny futbal a dosiahnuť pekné výsledky.
Na úvod sa v krátkosti pozrieme na Vašu hráčsku a doterajšiu trénerskú kariéru. Máte toho za sebou naozaj veľmi veľa, ktoré hráčske a trénerské obdobie považujete za svoje najúspešnejšie, resp. na ktorý klub prípadne spomínate najčastejšie a najradšej?
Najradšej spomínam na pôsobenie v Matadore Púchov, s ktorým sa nám podarilo postúpiť do prvej ligy a hneď v prvom ročníku sa nám podarilo skončiť na 6.mieste a vybojovať miestenku do Pohára UEFA. Následne som prestúpil do Interu Bratislava, s ktorým som mal tú česť zahrať si predkolá Ligy Majstrov a úvodné kolá pohára UEFA. Rád spomínam aj na pôsobenie v rakúskom klube KSV Kapfemberg, s ktorým sme sa po mojom príchode najskôr zachránili v 2. rakúskej lige a v ďalšej sezóne sa nám podarilo prebojovať do najvyššej rakúskej bungesligy, čo bolo pre provinčný klub obrovským úspechom.
Čo sa týka mojej trénerskej kariéry, tá zatiaľ nie je veľmi dlhá, začínal som s trénovaním v FK Vajnory, s ktorým sa nám podarilo postúpiť zo 4. ligy do 3. ligy. Po dvojročnom pôsobení v tomto klube som postupne prešiel treťoligovými klubmi FK Rača, ŠK Lozorno a FK Lokomotíva Devínska Nová Ves .
Ako pre bývalého prvoligového hráča musí byť pre Vás veľký skok prísť na úroveň dedinských klubov, ktoré si častokrát žijú svojim životom a špecifikami. Ako ste sa s týmto vyrovnali? Čo je pre Vám motiváciou pôsobiť v takýchto mužstvách a čo Vám to prináša?
Pre každého profesionálneho futbalistu je prechod z profesionálnej na amatérsku úroveň pomerne ťažký. Treba sa prispôsobiť podmienkam, treba si uvedomiť, že pre hráčov hrajúcich v amatérskych súťažiach už futbal nie je zamestnaním, ale koníčkom, ktorému sa venujú vo svojom voľnom čase.
U mňa bol prechod postupný, z Rakúska som prestúpil do SFM Senec, v ktorom sme mali vytvorené poloprofesionálne podmienky, a s ktorým sa nám podarilo postúpiť do 2. ligy. Postupne s pribúdajúcim vekom sa zo mňa stal úplný futbalista – amatér, prešiel som viacerými klubmi, kde som sa stretával už len s chlapcami, ktorí mali každý svoje civilné zamestnanie a futbal bol a je pre nich len zábavou, koníčkom, ktorému sa venujú vo svojom voľnom čase. Napriek tomu by som rád poznamenal, že aj na amatérskej úrovni sa dá pristupovať k futbalu „profesionálne“, všetko záleží od nastavenia mysle a ochoty každého z hráčov urobiť pre ten futbal ešte niečo naviac.
Hlavnou motiváciou v tom amatérskom futbale je, aby sme pritiahli na štadióny čo najviac ľudí, aby podporili futbal a samozrejme každý tréner robí svoju prácu preto, aby vychoval čo najlepších hráčov. Pretože aj v malých kluboch sa v mládežníckych tímoch môžu objaviť talenty, ktoré môžu postupne vývojom dospieť až do hráčov pre profesionálny futbal.
Prelaďme na aktuálnu situáciu. Prečo ste sa rozhodli kývnuť na ponuku TJ Slovan Vištuk? Čím Vás zaujal náš klub, že ste sa rozhodli prísť do našich radov?
Po hráčskom pôsobení v Slovensko Grobe, kedy som sa už počas jesennej časti súťaže necítil fyzicky najlepšie som sa rozhodol, že by som sa chcel opäť vrátiť k trénerskému remeslu. Oslovili ma moji kamaráti, bratia Dušan a Peťo Peškovci , predstavili mi svoju víziu a perspektívu rozvoja Slovana Vištuk, ich myšlienky sa mi zapáčili a nakoniec som prikývol na spoluprácu.
Po krátkom zoznámení sa s prostredím, s mužstvom a novými spolupracovníkmi ste rovnými nohami vhupli do prebiehajúcej zimnej prípravy. Ako sa Vám pozdáva zloženie mužstva, kvalita kádra, ako hodnotíte priebeh prípravy, prípravné zápasy a aké očakávania máte pred štartom jarnej časti súťaže?
Myslím, že kvalita kádra Slovana Vištuk je na oveľa vyššej úrovni ako ukazuje postavenie mužstva v tabuľke po jesennej časti súťaže. Vieme, že mužstvo sa počas jesene potýkalo s veľkým počtom zranených hráčov a inými vnútornými problémami, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch a postavení v tabuľke. Po doplnení kádra o ďalších šikovných chalanov si myslím, že mužstvo má určite kvalitu nato, aby v pohode hralo dôstojnú úlohu v 4. lige a umiestňovalo sa minimálne v polovici tabuľky. Čo sa týka prípravy, musím povedať, že bola nadštandardná. Takúto prípravu mávajú profesionálne tímy v prvej a druhej lige, kde sa hráčom venuje maximálna pozornosť čo sa týka tréningových podmienok, materiálneho zabezpečenia a v neposlednom rade trénerského tímu, ktorý sa o hráčov staral. Chalani absolvovali prvú časť prípravy po vedením profesionálnych kondičných trénerov, striedali tréningy v posilňovni s bežeckými tréningami a postupne prešli na futbalové tréningy na umelú trávu v Senci. Počas celej prípravy mali chalani zabezpečeného fyzioterapeuta, ktorý dohliadal na ich regeneráciu a prevenciu pred zraneniami.
Hoci sa nám počas prípravných zápasov nedarilo úplne podľa predstáv, veľa chalanov chýbalo, hrali sme v nekompletnej zostave, s novými hráčmi, ktorí si na seba ešte len musia zvyknúť všetci veríme, že kvalitná zimná príprava prinesie svoje ovocie a prejaví sa hlavne počas majstrovských zápasov.
Čo by ste na záver odkázali našim fanúšikom, podporovateľom a v neposlednom rade svojim novým zverencom?
Fanúšikom by som odkázal, aby v čo najväčšom počte chodili na naše zápasy, aby potleskom ocenili pekné akcie, ale zároveň aby mužstvo povzbudzovali a podporovali aj keď sa mu bude menej dariť.
Hráčom, svojim zverencom, by som odkázal, aby na sebe neprestávali makať, aby dokazovali na každom tréningy, v každom zápase, že patria na ihrisko. Aby sme mali problém so svojim kolegom vyberať zápasovú nomináciu, pretože všetci sa budú svojimi výkonmi tlačiť do zostavy. Mladým hráčom by som odporúčal, aby boli ešte sebavedomejší, ešte dravší , aby mali vyššie méty dosiahnuť s futbalom viacej, pretože stojí to zato ochutnať futbal na tej najvyššej úrovni.
Pánovi trénerovi ĎAKUJEME za rozhovor a želáme mu veľa úspechov pri kormidle nášho A-tímu.
