Ako sme v predchádzajúcom článku písali, nášmu vedeniu sa počas zimného prestupového obdobia podarilo doplniť hráčsky káder A-tímu o nové posily, ktoré by mali priniesť do mužstva väčšiu kvalitu a úroveň.
Najzaujímavejšou a najatraktívnejšou posilou, ktorú sa nám podarilo za pomoci našich priateľov získať do radov, je vietnamsko-slovenský futbalista Robert Dang Van.
Narodil sa v roku 1984 v Prievidzi do zmiešanej rodiny, otcovi z Vietnamu a mame Slovenke.
Vyrastal v mládežníckych kategóriách FC Baník Prievidza, za ktorý hrával až do roku 2008. V roku 2008 prestúpil do zahraničia, do vietnamského klubu Hai Phgong FC.
Počas svojho pôsobenia v zahraničí nastupoval za kluby BINH DUONG FC, SAIGON FC, THANH HOA FC a HO CHI MINH CITY FC, v ktorých odohral vyše 300 zápasov v najvyššej vietnamskej súťaži a strelil 25 gólov.
Medzi jeho najväčšie úspechy patrí: 3x zisk Národného pohára, 3x majster Vietnamu, 1x majster ázijskej konferencie MEKONG CUP.
So svojím klubom si zahral v dvoch edíciách AFC CHAMPIONS LEAGUE (Ázijská Liga Majstrov).
Svojimi výbornými výkonmi si vypýtal miestenku do reprezentácie Vietnamu, za ktorú nastúpil v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018 v Rusku k trom zápasom proti Thajsku, Iránu a Ománu.
S futbalom som začínal v rodnej Prievidzi, v športovej futbalovej triede, kde boli mojimi mladšími spolužiakmi budúci reprezentanti Slovenska Martin Škrteľ, Juraj Kucka a veľa ďalších talentovaných chlapcov. V tom čase bola Prievidza známa svojou kvalitnou prácou s mládežou, mali sme výbornú skupinu trénerov, ktorá nás učila všetkým základom futbalového života
Ako si sa dostal do zahraničia?
Keďže v čase keď som sa rozhodoval pre kariéru profesionálneho futbalistu bola situácia na Slovensku komplikovaná, futbal a šport všeobecne sa potýkal s úpadkom záujmu zo strany fanúšikov, s nedostatkom financií a ďalšími problémami, rozhodol som sa v roku 2008 skúsiť športové šťastie v zahraničí. Vybral som si rodnú krajinu svojho otca, Vietnam.
Mal som veľké šťastie, stretol som tam po príchode rakúskeho trénera, pána Alfreda Riedla, ktorý sa ma ujal a vzal ma pod svoje krídla, začo som mu do dnes veľmi vďačný.
Hoci máš z polovice aj vietnamské korene, nebol pre teba šok prísť o neznámeho prostredia, medzi neznámych ľudí? Čo bolo na začiatku najťažšie? Popíš nám život futbalistu v Ázii
Po prílete do Vietnamu ma čakal obrovský šok. Neznáme prostredie, úplne iná kultúra, počasie, v ktorom prevládali teploty 35-40 stupnov Celzia, vysoká vlhkosť vzduchu. Ešte v deň príchodu som sa chcel otočiť a vrátiť sa domov. Obrovský rozdiel ma čakal aj vo futbalovom prostredí. Na Slovensku som bol považovaný za pohyblivého hráča, preto som si myslel, že vo Vietname budem práve v tomto smere vynikať a stavať natom. Opak bol však pravdou. Zo začiatku som absolútne pohybovo nestíhal svojim spoluhráčom, bol som pomalý, neobratný, jednoducho úplne iná úroveň, na ktorú som si zo začiatku veľmi ťažko zvykal. Musel som trénovať a pracovať na seba dva krát tak tvrdo, aby som sa im vyrovnal. Postupne som si na všetko zvykol a udomácnil som sa tam.
Bol som veľmi prekvapený úrovňou futbalu vo Vietname. Všetky kluby mali špičkové zázemie, tréningové podmienky boli na najvyššom možnom leveli, na každý zápas sme lietali lietadlom, mali sme k dispozícií všetko čo potrebuje profesionálny športovec k svojmu životu. Jedinou nevýhodou bolo, že sme boli nútení tráviť v tréningových centrách takmer celý svoj čas, čo bolo časom veľmi náročné na psychiku.
Kedy si začal vnímať, že je z teba profesionálny futbalista, na ktorého je upretá pozornosť tisícov ľudí?
Okamžite po príchode do Vietnamu som okúsil naozajstný, pravý chlebík profesionálneho futbalistu. Bol to pre mňa neuveriteľný posun v mojej kariére.
Aké to bolo hrať pred plnými tribúnami veľké zápasy? Aké sú to pocity?
Na Slovensku som hrával veľmi často pred pár divákmi. Keď prišlo na zápas 2-3 tisíc ľudí, už sme to považovali za „ veľký zápas“. Vo Vietname prislo na prvý prípravný zápas 15 tisíc divákov a priemerná návšteva na ligové zápasy bola bežne okolo 30 tisíc divákov.
Bola to neuveriteľná energia, ktorú som čerpal od ľudí na tribúnach, a ktorá ma poháňala vpred. Zároveň to boli obrovské zážitky na celý život. Doprial by som to každému jednému futbalistovi, je to niečo, čo sa ťažko opisuje dokým to človek nezažije na vlastnej koži. Som nesmierne vďačný, že mne sa to podarilo.
Pociťoval si že si „slávny“? Spoznávali ta ľudia na ulici?
Vo Vietname a v Ázií všeobecne ľudia futbal milujú. Na ulici ma fanúšikovia spoznávali, každú chvíľu ma niekto zastavil s prosbou o podpis, alebo spoločnú fotografiu. Bolo to veľmi príjemné, ale zároveň veľmi zavazujúce. So „ slávou“ prišla ruka v ruke aj veľká zodpovednosť na ihrisku ako aj v súkromnom živote. Každý tréning, každý zápas ste museli absolvovať na 1000%, nemohli ste si dovoliť polaviť ani na chviločku. V súkromnom živote som si musel dávať pozor na všetko čo robím. Akýkoľvek aj drobný prešľap by okamžite všetko zničil a znamenal by koniec všetkého na čom som tvrdo pracoval.
Na ktoré mužstvo, v ktorom si hral najradšej spomínaš?
Spomínam rád na všetky mužstvá, v ktorých som pôsobil, ale najradšej na dve mužstvá:
- BINH DUONG FC, s ktorým som sa stal 2x majstrom vietnamskej ligy, a s ktorym som si zahral v dvoch edíciách ázijskej ligy majstrov. Mal som krásny vzťah s prezidentom klubu, ktorý pretrváva do dnes. Minulý rok som ho dokonca mal možnosť privítať na návšteve v Bratislave, kde sme spomínali na moje pôsobenie v ich klube.
- HO CHI MINH FC, ktorého prezidentom klubu bol môj spoluhráč z reprezentáie a vietnamská legenga LE CONG VINH
Určite si hral s výbornými spoluhráčmi a nastupoval si proti slávnym protihráčom. Ktoré mená ti utkveli v pamati a spomínaš s hrdosťou, že si s nimi stál na jednom ihrisku?
V jednom tíme som hral s brazílskym reprezentantom DENILSON DE OLIVEIRA, nastupoval som proti ďalším brazílskym reprezentantom RAMIREZ, DIEGO TARDELI, ALEX TEIXERIA, JO, protim talianskym majstrom sveta Fabio Cannavaro, Adrea Pirlo, alebo bývalému dlhoročnému kapitánovi FC Barcelona Carlesovi Puyolovi a mnohým ďalším skvelým a slávnym hráčom.
Čo je tvoj najvačší športový úspech?
Za najväčší úspech považujem, že som v zdraví mohol absolvovať takú úžasnú športovnú kariéru.
Môj najväčší futbalový úspech je, že som sa prebojoval do reprezentácie Vietnamu a že som si so svojím klubom BINH DUONG FC zahral AFC CHAMPIONS LEAGUE. Zápasy proti FC TOKYO a podobným súperom boli pre mňa nezabudnuteľné zážitky, ktoré si budem pamatať do konca svojho života.
Po skončení kariéri v zahraničí si sa vrátil na Slovensko. Čo momentálne robíš?
Po návrate na Slovensko sme si s manželkou otvorili vietnamskú reštauráciu(www.lailateahouse.sk), ktorej venujeme celý svoj čas. Snažili sme sa na Slovensko priniesť kúsok pravej ázijskej gastronómie. Dúfame, že sa nám to podarilo a keďže fungujeme už skoro dva roky, myslíme, že ľuďom u nás chuti….
Vieme, že máš krásnu rodinu, dve krásne deti, povedz nám aký si manžel, otec? Pusti nás trošku do svojho súkromia
Rodina je u mňa samozrejme na prvom mieste. So svojou vietnamskou manželkou Lailou máme dvoch krásnych synov Robka a Danka. Snažíme sa ich vychovávať „vietnamskou metódou výchovy“, ktorú som odpozoroval počas svojho pôsobenia v Ázií, a ktorá je založená v prvom rade na rešpekte. S Lailou dúfame, že sa nám z nich podarí vychovať slušných ľudí, a že nám budú chlapci celý život prinášať len samú radosť.
Na otázku aký som mažel si netrúfam opovedať……radšej. Je to otázka skôr na moju manželku, ale keďže ona nehovorí po slovensky, skúsim odpovedať za ňu: „ Robo je najlepší manžel na svete…..HA-HA-HA“
Aké su tvoje mimofutbalové záľuby?
Rád hrám tenis, golf, ale najviac času samozrejme venujem svojej rodine
Vrátme sa teraz k futbalu. Prezraď nám, čo ťa priviedlo k myšlienke, že sa staneš členom nášho mužstva? Čo ťa presvedčilo k tomu, že budeš obliekať dres vištuckého klubu, o ktorom si predpokladáme nikdy v živote nepočul?
Keďže môj švagor vlastní vo Vištuku vinice, v ktorých sme sa s rodinou častokrát stretávali pri nedeľných grilovačkách, poznám Vištuk už dlhšiu dobu. Veľmi sa mi páči okolie obce, príroda, zeleň a veľa možností na trávenie voľného času. Viem, že sa v obci pripravuje nová výstavba, preto by som si vedel v budúcnosti predstaviť, že by sme sa s rodinou do Vištuka natrvalo presťahovali. A keď sa mi ozvali zástupcovia futbalového klubu s ponukou či by som nechcel za Vištuk hrávať futbal, po krátkych rokovaniach bola dohoda na svete.
Teším sa na nových spoluhráčov, na fanúšikov, ktorí majú povesť najlepších v širokom okolí a dúfam, že pomôžem klubu svojimi skúsenosťami futbalovo napredovať, a že spolu dosiahneme pekné výsledky.
Robo, ďakujeme ti, že si si našiel čas a predstavil sa v tomto rozhovore našim fanúšikom.
Držíme ti palce, aby sa ti u nás páčilo, aby si sa cítil v našom kolektíve ako doma a ukáž nám všetkým ako hrajú futbal vietnamskí reprezentanti.
